PLYTVANIE

Nie jedna, nie dve, ale až 900-tisíc ton potravín u nás každý rok skončí v kontajneri. Toľko ton rožkov, chlebíkov či vianočiek je naozaj ťažké si predstaviť. Ale pozor. Nie za všetko môžu deti a ich nezjedené desiate odhodené v kríkoch či v koši.

Na svete sa vyrobí toľko jedla, že by malo nasýtiť každého hladoša. Dokonca by zostalo aj na dupľu. Ak je teda jedla dosť, ako je možné, že niektorí nemajú čo jesť? A prečo nadbytkom jedla namiesto hladných kŕmime kontajnery?

Určite sa pýtaš, či vieš plytvaniu s potravinami zabrániť aj ty.

Ver, že áno. Začať môžeš hneď tou desiatou. Jasné, že to, čo ti mamička zabalí do školy, ti nie vždy chutí. Ale ani vtedy by sa tvoja desiata nemala ocitnúť v koši.

V kontajneroch končí aj zelenina a ovocie. Pritom často úplne neprávom. Jablko, ktoré je trošku otlčené a má pár modrín, totiž stále chutí rovnako dobre. A prezretý banán? Dá sa z neho pripraviť skvelý banánový chlebík alebo chutné lievance.

Nezjedené šalátové listy a šupky od cibule či banánu môžeš zase namiesto do smetiaka vhodiť do kompostéra alebo hnedého kontajnera na kuchynský odpad. Potravinové zvyšky sa tam prirodzene rozložia a neskôr sa nimi pohnoja kvetiny alebo iné rastlinky. Keby sme zvyšky zeleniny a ovocia hádzali do bežného zmiešaného odpadu, nebol by z nich už žiaden úžitok. Práve naopak, spolu s tonami ďalších smetí by sa dostali na skládku alebo do spaľovne.

A zmiešaný odpad? Sám od seba potom veru nezmizne. Treba ho ďalej spracovať a to nás stojí veľmi veľa elektrickej energie. Takže čím menej zvyškov hodíš do bežného koša, tým viac elektriny ušetríš. A to už predsa za trochu námahy stojí. Nemyslíš?